PONORTE SA DO TICHA

“Nesnaž sa utíšiť myseľ. Buď potichu a nechaj myseľ voľne sa potulovať. To je skutočné stíšenie. Nie si mysľou.“ (Jeff Foster) Dnes žijeme v dobe, kedy všetko napreduje veľkou rýchlosťou a od nás sa vyžaduje, aby sme sa prispôsobili životnému tempu 21. storočia. Chvíľu ticha si dnes dopraje len málokto a pritom je také dôležité, aby sme našli pokoj, a aby naša vnútorná sila mohla vystúpiť. Ticho má naozaj blahodárne účinky. V tichu je uvedomenie. V tichu nemusíte viesť vnútorný dialóg, len pozorujte monológ, akým sa Vaša myseľ k Vám prihovára. Ako sa snaží, aby ste nezotrvali v pokoji, ako neustále dobiedza, aby Vás  niečím zamestnala. Pozorujte, kam Vás zavedie, aké pocity vyplaví na povrch. Pozorujte, ale neposudzujte. Nehodnoťte myšlienky, neposkytujte im odozvu, inak Vás znova pohltí jej vnútorný monológ. Jednoducho jej dajte priestor, a pozorujte čo sa objaví. Nájdite si chvíľu na toto tiché rozjímanie, alebo len na plné využívanie svojich zmyslov. Pozorujte a uvedomujte si každý zvuk a jeho intenzitu, svetlo a jeho jas. Pozorujte priestor, vďaka ktorému sa tu nachádza každá jedna vec. Uvedomte si, kto je ten, čo sa pozerá. Uvedomte si, svoje vedomie, svoju existenciu, precíťte ju. Dýchajte, zhlboka. Uvedomte si ako sa Vám pri nádychu dvíha hrudník a brucho klesá a pri výdychu naopak, dvíha brucho a hrudník klesá.  Dotýkajte sa vecí a cíťte ich povrch, uvedomte si ich tvar, ich úžitok. Buďte za ne vďační. Precíťte svoje telo. Každú končatinu zvlášť. Sústreďte do nich svoju energiu. Len sa na ne sústreďte a dýchajte zhlboka, cíťte ako energiu presúvate z miesta na miesto podľa potreby. Uvedomenie si svojho vnútorného tela je liečivé, aj pri poraneniach. Zbavuje telo bolesti a sústredením energie na dané miesto, je hojenie rýchlejšie. Uvedomenie si toho, že telo je to, čo cíti bolesť a nie Vy, Vás zbaví bolesti. Dokonca, pokiaľ dokážete Vaše vedomie oddeliť od tela, dokážete sa úplne zbaviť bolesti práve tak, ako majstri, ktorí úderom rozpolia tehlový múr či fakíri, ktorí chodia po žeravom uhlí, skle a klincoch. Telo síce reaguje na bolesť, ale ich vedomie je natoľko prítomné, že nedovolia bolesti tela narušiť akúkoľvek činnosť. Bolesť vidia ako následok, ale nepociťujú ju. Môj osobný recept je vstať každý deň o hodinu skôr. Prvú pol hodinu venujem len tichej meditácii a druhú, čítaniu literatúry pre osobný rozvoj. Je veľmi dôležité neustále sa učiť. Nepodceniť silu našej nevedomosti. Tak ponorme sa do ticha a započúvajme sa sami do seba.   Ems