Oleg ďalej opísal podlhovastý diván pred panelom a kruhovú medzeru uprostred miestnosti, vďaka ktorej nadobudol pocit, že podlaha sa mohla otáčať, takže ovládací panel sa mohol pristaviť pri ktoromkoľvek svetelnom paneli na stene, na ktorých si Oleg všimol rovnaké tlačidlá ako boli na ovládacom paneli. Veľa z nich blikalo. Vnútro miestnosti vrátane podlahy svietilo na bielo – okrem stropu, ktorý vyžaroval mdlé modré svetlo.
Pri pohľade nahor sa Oleg snažil lokalizovať zdroj svetla a zároveň sa zaujímal, čo je to za svetlo. Na túto otázku mu však obrazovka neponúkla odpoveď. Keď sa však spýtal „Kto ste?“ a „Odkiaľ pochádzate?“, svetlo v kupole pomaly ustúpilo a podobne ako v planetáriu sa v nej objavila hviezdna mapa.
Oleg sa snažil nájsť niektoré zo známych súhvezdí, keď zrazu jedna z hviezd začala pulzovať a pomaly klesať. Tmavá, hviezdami posiata obloha s blikajúcou hviezdou nad Olegovou hlavou spolu s blikajúcimi svetielkami na zvislých paneloch vydávali dostatok svetla, aby videl celé vnútro miestnosti.
Po chvíli sa pulzujúca hviezda vzniesla a kupolu opäť zaplavilo modré svetlo. Oleg nedokázal preskúmať a zapamätať si hviezdnu oblohu, ktorú mu ukázali.
Spýtal sa, kde sa nachádza pulzujúca hviezda.
Odpovedali mu: „Pochádza z našej galaxie.“
„Kládol som jednu otázku za druhou. Odpovede sa mi objavovali v hlave skôr, ako sa objavili na obrazovke. Pýtal som sa, na akej lodi sa nachádzam a na akom princípe funguje. Dozvedel som sa, že som na prieskumnej lodi, ktorá k lietaniu využíva magnetické polia. Prezradili mi, že skúmajú našu planétu, pretože ju chcú v budúcnosti využiť ako odrazový mostík. Na otázku, či majú niečo spoločné s Bigfootom mi odpovedali:
„Áno, neustále ho sledujeme.“Stále som sa vypytoval a všimol som si, že v miestnosti sa objavila tretia a štvrtá hmota.
Prebehla medzi nimi konverzácia a uvedomil som si, že môj krátky pobyt na lodi sa blíži ku koncu. Chcel som im nechať niečo na pamiatku. Odopol som si hodinky a chcel som ich položiť na podlahu, no v tej chvíli mi povedali, že o Zemi už vedia všetko potrebné a nič viac nepotrebujú. Potom mi prvýkrát položili otázku, prečo nosím hodinky vyrobené v inej krajine.
Spýtal som sa ich, či ich ešte niekedy uvidím, na čo mi odvetili, že ak sa ocitnem v nebezpečenstve, nájdu ma behom pätnástich sekúnd.
Vycúval som z miestnosti, potom som sa otočil a kráčal som po chodbe k východu. Pri východe z lode som sa dotkol tyče po pravej strane a okamžite som sa ocitol na zemi. Neobzrel som sa späť – iba som prešiel cez priekopu na cestu, na to isté miesto, kde som stál pred niekoľkými minútami.
Keď som sa otočil, všimol som si, že otvor aj tyč zmizli. Po chvíli sa vonkajší lem lode začal otáčať v smere hodinových ručičiek. Približne o pol minúty neskôr sa začala opačným smerom otáčať kupola a loď sa zahalila do svetielkujúceho oparu.
Otáčky boli čoraz rýchlejšie a svetielkovanie pohltilo celú loď, takže pripomínala svetelnú guľu.“
Oleg si uvedomil, že rotácia a svetielkovanie lode prebiehali v úplnom tichu.
Potom uvidel na ceste ďalšie dve autá so zapnutými svetlami – na chvíľu to odpútalo jeho pozornosť od vesmírnej lode, no pri praskaní stromov sa k nej opäť otočil. Svetelná guľa sa pohla z miesta a začala pomaly stúpať. Náhle prudko vyštartovala a zmizla z dohľadu na severovýchode.
Nikolaj vystúpil z nákladiaku a spolu s pasažiermi z druhých vozidiel prišiel k Olegovi. Zasypali ho množstvom otázok. Na Olega táto skúsenosť silno zapôsobila, no zároveň bol príliš vyvedený z miery na to, aby rozprával a nedokázal si plne uvedomiť, čo sa práve udialo. Triasli sa mu ruky aj nohy – keď nastúpil do vozidla nevedel regulovať plyn alebo meniť rýchlosti a musel nechať šoférovať svojho spoločníka.
Oleg sa oprel o sedadlo a zahľadel sa na hodinky. Od chvíle, čo zastavili ubehlo 20 minút.
Pred sebou mali ešte jeden a pol dňa cesty.
-koniec-
Všetky časti nájdete na tejto adrese.
Valerij Uvarov
Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/
Preklad: Homer
Súvisiace: