Jedného dňa spadol starý somár do otvorenej studne. Nebohé zviera plakalo niekoľko hodín a farmár sa snažil vymyslieť, čo robiť. Nakoniec si uvedomil, že už nepotrebuje ani studňu, ani osla a rozhodol sa studňu aj s oslom zasypať. Požiadal pár susedov, aby mu pomohli. Každý schmatol lopatu a začal hádzať hlinu, piesok aj smeti do studne. Napred osol začal hlasno plakať, ale potom sa utíšil. Ešte tam hodili pár plných lopát a potom sa farmár pozrel do studne. Uvidel niečo celkom nečakané. Ako lopata padla na osla, on to otriasol a potom na tú hlinu a smeti zošliapol a udupal, aby sa dostal vyššie. Čím viac farmári na osla hádzali hlinu, tým vyššie stúpal. Nakoniec bol somár v studni už tak vysoko, že vyskočil von a odbehol. Za niekoľko týždňov prišiel požiar a keďže v studni nebola voda, ale len hlina, nebolo čím hasiť, a tak farmár vyhorel do základov. Čo z tohto príbehu vyplýva? – niektorí ľudia na teba budú občas hádzať špinu – každá ťažkosť je schodík, po ktorom sa dá ísť hore – môžeme vyliezť aj z tých najhlbších studní – všetko dobré i zlé sa nám vráti Zdroj: www.seberizeni.cz
↧